Fakty a fámy o tzv. predaji budovy PKO PDF Tlač Email
Vo štvrtok 10.12. 2015 zastupiteľstvo hlavného mesta Bratislava väčšinou hlasov schválilo návrh primátora Nesrovnala, ktorý po viac ako desiatich rokoch ukončí kauzu PKO, ktorá dlhé roky traumatizovala verejnosť v Bratislave. Riešenie sa nerodilo ľahko, no je rozhodne kompetentným rozhodnutím v bolestnej kauze, ktorú sme zdedoli od našich predchodcov. Primátorove riešenie možno nie je dokonalé, no ako jediné reálne rieši celý problém.

História

V skutočnosti mesto prehralo boj o PKO nie v decembri 2015, ako to interpretujú  niektorí politici, ale v už v júni 2005. Vtedy mestskí poslanci zvolení za KDH predali pozemky pod budovou PKO. Odvtedy sa len riešia následky tohto hlúpeho a nekompetentného rozhodnutia. Mimochodom, posledná stále úradujúca poslankyňa, ktorá hlasovala ZA je pani Kimerlingová. Tá si dnes sype popol na hlavu a dokonca sa pretransformovala na bojovníčku za zachovanie PKO. Ale všetkým poslancom muselo byť v roku 2005 predsa jasné, že pozemok sa predáva za účelom výstavby na nábreží. Hlasujúci mali dokonca možnosť oboznámiť sa s vizualizáciou budúceho nábrežia, kde však už pôvodná budova nefigurovala.

Keďže téma už vtedy vyvolala vlnu emócií, začala sa dlhá šnúra „zachraňovaní PKO“. Mnoho komunálnych politikov a aktivistov si na tejto kauze doslova postavilo kariéru. Na téme sa „povozil“ skoro každý..

Ale všetky „záchranárske“ snahy (či už reálne alebo predstierané) sa samozrejme skončili nezdarom a to z viacerých dôvodov:

  • Celá lokalita sa začala masívne urbanizovať a pôvodný „genius loci“ dávno odtiaľ vyvanul. Podujatia ako jazzové dni sa nenávratne presunuli inam, do lepšieho a kultivovanejšieho prostredia.
  • Lokalita už neponúkala priestor na budovanie parkovacích miest, ktoré by boli potrebné pri prevádzkovaní kultúrneho stánku podľa dnešných parametrov.
  • Budova postupne chátrala a mesto nemalo peniaze na jej opravu. Len oprava kotolne by stála 300.000 euro.
  • Vlastník pozemku pod budovou, si vypýtal nájomné vo výške 450.000 ročne, ktoré mu mesto nikdy neplatilo.
  • developer zažaloval mesto v súdnych konaniach celkovo o sumu spolu s príslušenstvom cca. 43 miliónov € (o náhradu ušlého zisku vo výške 28 miliónov € a príslušenstva vo výške cca. 10 miliónov €, o náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške cca. 4 milióny € a príslušenstva cca. 1 milión €).

Bratislave tak hrozilo že v prípade prehry bude musieť tieto peniaze zaplatiť. Ak by developer vysúdil aj časť z týchto peňazí, znamenalo by to pre podfinancované mesto katastrofu a celkom isto nútenú správu. Navyše mesto začalo prehrávať jeden súd za druhým. Bývalý primátor Ftáčnik síce rád diskutoval, ale kauzu neposunul ani o centimeter k riešeniu. Rovnako aj najväčší bojovník za zachovanie PKO Janko Budaj, ktorý sa stal zástupcom primátora, zo svojej pozície nevyriešil nič. A to si dokonca nechal  zabezpečiť kľúče od budovy, ale nezačal tam ani len kúriť...

Nie je euro ako euro alebo keď euro má v skutočnosti oveľa vyššiu hodnotu

Dnešnému primátorovi Nesrovnalovi sa nedá odoprieť odvaha (myslím, že je to istá kompenzácia a reakcia na vajatavého diskutéra Ftáčnika).

Uvedomil si, že kazuza PKO je „hrôza bez konca“ a ako prvý dal na stôl konkrétny návrh. Ten znamenal v zásade to, že developer zaplatí mestu za budovu len to kritizované 1 euro, ALE:

  1. developer následne stiahne všetky žaloby, ktoré inicioval voči mestu a nebude si voči Mestu uplatňovať ani žiadne ďalšie nároky
  2. vybuduje investičný projekt, ktorý bude podliehať prísnej regulácii z hľadiska výškového, funkčného ako aj z hľadiska intenzity výstavby
  3. podmienkou realizácie investičného projektu je zachovanie cenných dobových artefaktov z budovy bývalého PKO
  4. maximálna prípustná výška investičného projektu bude vo výške najnižšieho objektu River Park I, bude mať (od River Parku I smerom k Výskumnému ústavu vodného hospodárstva) klesajúcu tendenciu
  5. developer do 7 mesiacov (od platonsti SP) opraví existujúcu promenádu v dĺžke od River Park I po Most Lafranconi (spevnené asfaltové plochy a chodníky, verejné osvetlenie, orezanie a ošetrenie korún stromov, umiestnenie na promenádu mobiliáru, čiže lavičky, odpadkové koše, stojany na bicykle, a vyčistí existujúci tzv. Matušíkov múrik)
  6. do 3 rokov  (od platnosti SP) vybuduje novú promenádu, ktorej súčasťou bude riešenie opatrení protipovodňovej ochrany a zachovanie tzv. Matušíkovho múrika. (pešia promenáda a cyklotrasa, zeleň a parková úpravu, verejné osvetlenie, lavičky, odpadkové koše, stojany na bicykle, pitné fontány a prvky mestského informačného systému)
  7. do 3 rokov  (od platnosti SP) vybuduje na vlastné náklady verejný priestor, ktorého súčasťou bude aj verejne prístupné námestie (cca. 2.500 m2), mediatéka (min. 300 m2) a planetárium (min. 1.500 m2).
  8. rozšíri plochy pre verejnosť, vybuduje terasy a pobytový pontón nad riekou, čím zatraktívni verejný priestor.

Dohoda v sebe zahŕňa navyše aj zmluvné pokuty:

  • Ak developer nesplní záväzok opraviť a vybudovať promenádu, bude musieť mestu uhradiť pokutu vo výške 4.346.662,38 €
  • Ak developer nesplní záväzok vybudovať mediatéku, bude musieť mestu uhradiť pokutu vo výške 1.000.000 €
  • Ak developer nesplní záväzok vybudovať planetárium, bude musieť mestu uhradiť pokutu vo výške 5.000.000 €.

 

Naša dilema neznela čiernobielo, teda „zabojovať za zachovanie PKO“ alebo „vykašľať sa naňho a lacno ho predať ho pahltnému developérovi“. V skutočnosti bola naša dilema omnoho komplikovanejšia - pokračovať v súdnych sporoch a riskovať nútenú správu, kedy by mesto prestalo svietiť, kosiť, čistiť atď. Druhá možnosť bola prijať možno emocionálne bolestivé a neľahké, ale zodpovedné rozhodnutie.

Samozrejme najľahšie by bolo spievať pesničku, ktorú chcú počuť aktivisti a slabo informovaní obyvatelia. Ale tomu sa hovorí populizmus a zodpovedná politika by tak vyzerať nemala. Áno, chráňme to, čo si ochranu zaslúži a kde to ešte má zmysel (napríklad Pečniansky les). Ale nemrhajme vzácnu energiu na dávno prehrané boje.

 
Obrazok, s.r.o. - reklamna agentura